V tomto článku sa dozviete:

Čo je hoopers?

Hoopers vzniklo v USA a v rámci Európy sa teší najväčšej obľube v Holandsku, postupne sa však rozširuje i do ďalších krajín ako je Nemecko, Dánsko či susedná Česká republika.
O hoopers sa často hovorí ako o odnoži agility a jeho pôvod skutočne pramení z tohto obľúbeného športu. Vzniklo totiž vďaka „agiliťákom“, ktorí sa so svojimi psami už nemohli venovať agility – či už kvôli vyššiemu veku, alebo rôznym zraneniam. Je skvelý i pre mladé psy, ktoré sú ešte vo vývine a nie je pre ne vhodné, aby skákali cez prekážky.

V hoopers sa totiž – narozdiel od agility – neskáče. Parkúr pozostáva z bezpečných a fyzicky nenáročných prekážok, cez ktoré pes beží alebo ich obieha. Ide o tieto 4 druhy prekážok:

1. Oblúky

Základná prekážka, ktorá je 90 cm vysoká a 80-90 cm široká. Prebehne teda cez ňu bez problémov i veľký pes. Oblúky sú najčastejšie z plastu a môžu mať pevnú alebo rozkladaciu konštrukciu.

2. Tunely

Ďalšou prekážkou, cez ktorú pes na trati prebieha, je tunel, ktorý môžete poznať i z agility. Tunely, ktoré sú používané v hoopers, sú opäť dostatočne veľké na to, aby si s nimi poradili i veľké plemená psov. Ich priemer je 80 cm a majú dĺžku 1 až 3 metre.

hoopers_2  Hoopers_5

3. Bránky

Prekážka, ktorú pes na trati obieha. Ide obvykle o hliníkovú alebo PVC konštrukciu širokú 120 cm a vysokú až 100 cm, na ktorej je natiahnutá sieť. Cez sieť musí byť vidieť, oká na nej však nesmú mať viac než 5 cm.

4. Barely

Ďalšou obiehanou prekážkou sú barely. Môžu byť z pevného materiálu i látkové – tie je však potrebné zaťažiť (napr. vrecami s pieskom), aby ich na parkúre neodfúklo. Obľúbenou voľbou sú rozkladacie vrecia na lístie, ktoré spĺňajú požiadavky na priemer (55 – 71 cm) a výšku (60 – 106 cm).

Hoopers je o súhre

Takto na prvé počutie to znie oproti agility jednoducho – žiadne kladiny či áčka, žiadne skoky, iba beh a obiehanie prekážok... Neomrzí to rýchlo psa či psovoda?

hoopers_4Kúzlo hoopers tkvie v tom, že vo vyšších závodných kategóriách (H1 až H3) psovod nebeží so psom, ale zostáva v jasne vyhradenom štvorci a ovláda svojho psa na diaľku. Využíva k tomu klasické slovné povely či posunky. Pes sa teda učí väčšej samostatnosti a úspešné zvládnutie parkúru je o dokonalej súhre psa a majiteľa.

To sa ale bavíme o vyšších kategóriách na oficiálnych závodoch. Nováčikovia si môžu na začiatok vyskúšať kategóriu FUN, ktorá je naozaj len o zábave a vyskúšaní si závodnej atmosféry. Jediným cieľom je dokončiť trasu. V tejto kategórii nie sú psy ani rozradené podľa veľkosti.
Pre základnú kategóriu H0 a vyššie triedy už existujú 2 veľkostné kategórie – psy do a nad 40 cm v kohútiku.

Pre koho je hoopers vhodný?

Vďaka tomu, že sa v tomto športe kladie dôraz na to, aby bola trať bezpečná a menej náročná na pohybový aparát psa, je táto aktivita vhodná prakticky pre každého – pre mladé psy, ktoré sú ešte vo vývine, dospelé psy, ktoré milujú aktívny pohyb, ale i staršie psy a psi s hendikepom. Na oficiálnych závodoch môžu štartovať psy od 15 mesiacov (FUN a H0 kategória), vo vyšších výkonnostných kategóriách (H1 – H3) od 18 mesiacov.

Vysoké nároky na pohyb nie sú kladené ani na samotného psovoda – majiteľ postupne pripravuje svojho psíka na to, aby behal po parkúre sám a na diaľku počúval jeho slovné či vizuálne povely. Tajomstvo hoopers teda tkvie v jedinečnej súhre psa a psovoda.

Tak čo, zaujal vás tento nový šport? Chceli by ste ho vyskúšať?

FOTO: Markéta Bémová

Späť na Blog Calibra